EuropskeNoviny.sk
Boris Zala pôsobí v Europarlamente prvé volebné obdobie. Je členom Výboru pre zahraničné veci. Aktívne sa angažuje v zahraničnej politike a pravidelne vystupuje na plenárnych schôdzach. Voľný čas využíva na písanie a štúdium.
Čo vás lákalo na práci europoslanca?
Bola to moja dlhodobejšia túžba. Som zástanca Európskej únie, no myslím si, že treba ostro a nekompromisne zápasiť aj za záujmy jednotlivých členských krajín, teda i Slovenska. Zároveň je potrebné ukazovať, že Európska únia tu je pre ochranu všetkých svojich občanov.
Dostať sa do Europarlamentu nie je jednoduché. Ako sa vám to podarilo?
Vždy som mal dobre zázemie v SMER-SD. Bol som pri zakladaní strany a od začiatku som členom jej predsedníctva. Dlhé obdobie som bol aj podpredsedom. Keď som vyjadril svoju túžbu pracovať v Europarlamente, bolo to v strane rešpektované. Napokon, bol som lídrom kandidátky do parlamentu a veľmi dobre sme obstáli. Získali sme 5 mandátov – vyše 30 percent, čo bolo fantastické. Ja som získal vyše 100-tisíc preferenčných hlasov. Takže si myslím, že voľby boli úspešné a to je dôvod prečo som aj tu.
Aké pracovné úspechy ste v Europarlamente dosiahli?
Sám tu nedosiahnete nič, pretože je to obrovský parlament. Musíte úzko spolupracovať s kolegami a so svojimi politickými skupinami. Ale s mojimi kolegami sa mi podarilo, že útoky na Slovensko – predovšetkým zo strany radikálnych maďarských poslancov už nenarážajú na uši, ktoré by tu boli otvorené. Keď sme prišli do parlamentu, útočili na náš jazykový zákon. Maďarskí poslanci tu skutočne predvádzali nehorázne divadlo, v ktorom tvrdili, že matka s dieťaťom sa v nemocnici nemôže rozprávať po maďarsky a podobné výmysly. Podarilo sa nám racionálne vysvetliť mnohým poslancom, že jazykový zákon vôbec neobmedzuje maďarskú menšinu a naopak, ochraňuje práva slovenskej menšiny na južnom Slovensku. Postupne to poslanci nakoniec pochopili. Toto sa dialo v množstve ďalších iných vecí, ako sú Benešove dekréty, diskusia o dvojitom občianstve alebo o volebnom práve Maďarov žijúcich na inom území. Výsledok tohto celého tlaku ma veľmi teší a pokladám to aj za svoj úspech. Dnes, všetko čo vieme racionálne zdôvodniť, poslanci a Európska komisia počúvajú. Predtým to tak nebolo – platilo, čo povedali Maďari.
V rámci Výboru pre zahraničné veci sa venujete i zahraničnej politike. Aké je súčasné stanovisko voči Sýrii?
Európska únia pripravuje návrh rezolúcie, s ktorým som nesúhlasil, lebo v ňom chýbal dôležitý bod. Môj návrh je veľmi jednoduchý a trošku netradičný. Je to podpora v podstate ruského návrhu, ale aj návrhu, o ktorom sa zmienil americký štátny tajomník Kerry. Chceme, aby sa zabránilo útoku na Sýriu a vojne v celom regióne. Sýria by mala odovzdať všetky chemické zbrane OSN, aby boli zlikvidované a mala by zároveň podpísať Zmluvu o chemických zbraniach, ktorá ju zaväzuje k tomu, že nebude vyrábať chemické zbrane. Sýria nikdy túto zmluvu nepodpísala. To je možno odkaz pre našich občanov, že sýrskemu vedeniu netreba veriť, pretože na žiadnu zmluvu, ktorá by ich obmedzovala v chemických zbraniach, nikdy nepristúpili. Návrh je riešením, ktoré by zbrzdilo americkú snahu riešiť problém vojenským útokom. Získal podporu a myslím, že si získa podporu aj v pléne. Bude to veľký tlak a bude to záväzné aj ako zahraničná politika Európskej únie. Vytvorí to isté riešenie aj pre ministrov zahraničných vecí jednotlivých členských štátov.
Ako spoluzakladateľovi hnutia Verejnosť proti násiliu sú vám blízke aj ľudské práva. Na čom pracujete v tejto oblasti?
Minulý rok som navrhol na Sacharovu cenu za slobodu myslenia veľmi zaujímavý projekt, ktorý bojuje proti modernému otroctvu, no neuspel som. Je to mediálny projekt, ktorý vyhľadáva oblasti na svete, kde sú ľudia zotročovaní. Pokúša sa týchto ľudí buď oslobodiť, alebo prinútiť vlády, aby urobili kroky na oslobodenie. Projekt si vyžaduje permanentnú prácu, lebo ho treba spropagovať. Tento rok v projekte pokračujem a som presvedčený, že sa mi ho podarí minimálne nominovať na Sacharovu cenu, lebo na to sa musia splniť podmienky.
O rok budú nové voľby. Plánujete ďalej kandidovať?
Uvažujem o tom. Práca, ktorá je tu, sa mi páči. Povedal by som, že u mňa vyvolala vášeň a vtiahla ma do svojho vnútra. Skutočne sa tu rozhoduje na jednej strane o svetovej politike a na druhej strane riešime veci, ktoré sa dotýkajú bezprostredne každého občana. Napríklad ochrana spotrebiteľa je tu ikonou. Mnohí sa aj na Slovensku vysmievajú, že sa Európsky parlament zaoberá tvarom uhorky. Keď mám byť celkom úprimný, iný tvar uhorky tu vedia experti veľmi dobre identifikovať. Vzniká preto, že je tam množstvo pesticídov, alebo použitím hnojív, ktoré použité nesmú byť, lebo to škodí ľudskému zdraviu. V parlamente existuje vášeň, ktorá je významná a prináša ľuďom veľmi konkrétne výsledky. Často si to občania, povedzme Slovenskej republiky, neuvedomujú, ale je to výsledok práce tu, v Európskej únii.
PHOTO: redakcia/dub
